KATECHÉZA S KARDINÁLOM ŠPIDLÍKOM: O PÔVODE POKUŠENIA

            Príde do kláštora novic, ktorý si nevie zvyknúť na tvrdý a striedmy kláštorný život. Stále je hladný a tak si potajomky ukradne z kuchyne vajíčko. Večer, keď je sám v cele, si ho nedočkavo ohrieva nad plameňom sviece, aby sa mu uvarilo. Takto ho pristihne jeho predstavený a skríkne na neho: „Čo to robíš? Či vari nevieš, že v kláštore treba dodržiavať disciplínu? Že sa je vtedy, keď jedia všetci, modlí sa, keď sa modlia všetci?“
            Novic sa zahanbí a hovorí: „To diabol ma naviedol...“
            A zozadu k nemu pristúpi diabol, dá mu zaucho a povie: „Nezvaľuj všetko na mňa!“

            V povahe človeka je zvaľovať vinu na druhých, i na diabla. Vidíme to už v raji u Adama a Evy. Pritom diabol je len jedným z pôvodcov našich pokušení. Ďalším zdrojom pokušení je okolie, ktoré nás zvádza k hriechu. Väčšina pokušení však pochádza z nášho vnútra. Na toto nezabúdajme, keď chceme hodiť zodpovednosť za náš hriech na niekoho druhého.

            Keď sa modlíme modlitbu Otčenáš a vyslovujeme slová „neuveď nás do pokušenia“, z nich akoby nám vyplývalo, že aj Boh môže byť zdrojom pokušenia. Spôsobuje to tiež nie celkom správny preklad tejto vety do slovenčiny. V talianskom jazyku vyšla v roku 2009 Biblia, ktorá slová „neuveď nás do pokušenia“ prekladá ako „neopúšťaj nás v pokušení“, čo výstižnejšie vyjadruje význam Ježišových slov. I keď tento preklad tiež nie je celkom správny, keďže Boh nás nikdy neopúšťa.